• Fascinujúce podujatie British Plus Size Fashion Weekend

  • Spoločenský status: moletka

  • Ideál ruského temperamentu a ikona moskovských plus size módnych prehliadok má meno Di Larina

pondelok, 8. apríla 2013


       Také bežné problémy nás vs. problémy moslimských žien...

        Blíži sa konečne teplé obdobie . Každý akosi začína podvedome riešiť svoj vzhľad. Každú z nás niečo trápi , či už je to celulitída  alebo nejaká iná chybička krásy . Sme ženy , a nech už sme, aké sme , tak každá chceme vyzerať pekne a príťažlivo. Azda sa nebudeme cez leto zahaľovať od hlavy po päty .. Alebo  ?



          Áno, sú aj ženy  , ktoré z ich hľadiska tie naše problémy nanešťastie neriešia. Veď na čo by ich riešili , keď podľa ich náboženstva sa musia zahaľovať. Nakupovanie kadejakej dekoratívnej kozmetiky pre nich nie je taká zábava ako pre nás , keďže oni sa do spoločnosti nesmú maľovať ani nijako skrášľovať.
 Či je leto a či zima chodia zahalené . Povedzme si na rovinu , vedela by si hociktorá z nás predstaviť , že by chodila celé leto zahalená , to si radšej povieme  “ veď kašľať na to ako vyzerám „.  My sa stále chceme páčiť , no ženy vychovávané a žijúce v duchu moslimských tradícii, podľa mňa, tento cit  časom strácajú .

         A čo tak naše bežné nakupovanie, príjemná činnosť však ? No pre moslimky ani nie , keďže na nákup a všeobecne von, smú chodiť jedine v spoločnosti svojho manžela alebo iného muža z rodiny .Nuž tak nenakupujú , veď to už nejako prežijú , no nie  ? Nakupovanie je však malichernosť , keďže žena sama nesmie ísť ani len na úrad , je tam vnímaná ako niečo , čo bolo mužovi dané na to aby mu slúžilo a zároveň muža nikde nebude hodné .

        Možno si poviete , že to je len to ortodoxné hľadisko na moslimskú vieru a kultúru. Samozrejme, nefunguje to tak v každej domácnosti . ALE my „kresťania“ si svoje tradície často takto neceníme , pre moslimov sú však tieto ich zvyky späté s vierou a zákonom . Vyrastali takto a nepríde im to nijako zvláštne.

       Doba sa modernizuje a aj do moslimských krajín prichádza na prvý pohľad emancipácia žien . Poviete si, tak sa jednoducho zmení aj zmýšľanie celých rodín a ženy sa už nebudú musieť zahaľovať . Ak by aj takáto situácia náhodou nastala , tak v krajinách blízkeho východu jestvuje niečo  také ako mravnostná polícia. Ak uvidí ženu , ktorá sa na ulici neprimerane odhaľuje , teda na naše pomery je normálne oblečená , tak jej hrozí buď vysoká pokuta alebo  trest .

       Azda jedna z najohavnejších vecí je ženská obriezka.  Sám Alah si praje , aby ženy chodili zahalené a tak chránili svoju čistotu. Práve na dôkaz čistoty podstupujú  ženy  aj ženskú obriezku .  Predstavuje odstránenie časti alebo celých vonkajších genitálií nesterilnými nástrojmi. Často doma susedami vykonávané obrady spôsobujú okrem cieleného znecitlivenia pohlavných orgánov  tiež ich degeneráciu a nebezpečné zápaly s nepredstaviteľnými bolesťami. No v takomto prípade asi ťažko hovoriť iba o fyzickej bolesti.

       Mne pri niektorých faktoch prechádzal mráz po chrbte a viem , že keď v najbližšej dobe budem zo sebou nespokojná , tak si spomeniem , čo všetko prežívajú tieto ženy . Nech už každá z nás vyzerá akokoľvek , všetky môžeme byť vďačné aj za  podľa nás už samozrejmú  vec , teda slobodné myslenie a voľbu toho , čo samy chceme.. Naše rozhodnutia či iné impulzívne činy nie sú síce vždy najlepšie , no aspoň máme možnosť  ich spraviť a nie žiť s vedomím , že muž je mojim tieňom , aj keď on môže mať kŕdeľ mileniek.

sobota, 6. apríla 2013

Neničte si sebavedomie kvôli tým, ktorí za to nestoja!



Neničte si sebavedomie kvôli tým, ktorí za to nestoja!


Kedysi jeden mudrc povedal, že každý má právo byť šťastný. V detstve dokázala u nás nová bábika či iná hračka vyvolať pocit šťastia. Neskôr to bolo oblečenie či iné záležitosti, ktoré dokážu rozveseliť každú pubertiačku. Človek si však v dospelosti uvedomí, že materiálne veci v človeku síce vyvolávajú určité pocity šťastia, no skutočné šťastie a láska sa jednoducho kúpiť nedá. Možno je to niekedy na škodu veci... nuž stáva sa.

Žena, ktorá má kilá na viac, si plne uvedomuje to, že je odlišná. Uvedomuje si to pri kupovaní oblečenia, na pláži či inde. Ale my sa za to nehanbíme, veď sme raz také a sme na to patrične hrdé. To je však iba náš pohľad. Sme iba ženy, obyčajné ženy, ktoré podľa mňa k šťastnému životu potrebujú aj takú „maličkosť“ ako je láska a pocit, že pri sebe majú milovaného človeka.

Vo vnútri každá žena, bez ohľadu na to ako vyzerá, túži vo svojej podstate iba po jedinom, aby milovala a bola milovaná. Všetky tie vzťahy a veci okolo lásky začínali už počas dospievania. V dobe, kedy aj najlepšie priateľky dokázali byť k sebe kruté kvôli veľkým láskam. Každý musí byť predsa „cool“. Tak sme sa my, tie bucľatejšie prizerali ako naše štíhle kamarátky zažívajú prvé lásky, prvé rande a my sme akosi stáli v kúte. Vtedy si len málo z nás uvedomovalo, že skutočná láska sa zakladá na citoch a nie na výzore. Úprimne povedané, veď kto by šiel na rande z bacuľatejším dievčaťom, aby toho dotyčného mladého muža potom všetci priatelia odcudzovali a vysmievali sa mu. Tak naše sebavedomie klesalo a nám neostávalo nič iné, len sa s tým zmieriť a dúfať, že raz sa to zmení.

To, čo každá žena pri sebe zažívala v období dospievania sa však na nej mohlo aj škaredo podpísať. Postupne sme dospeli a aj všetci zmúdreli. Lenže naše sebavedomie vo sfére vzťahov bolo na absolútnej nule. Neverili sme si. Veď ako by sme aj mohli, keď tie, čo zažívali prvé rande v 13tich, už mali väčšinou zrelšie vzťahy. My sme boli stále iba takí „nováčikovia“. Aj keď sa o nás začal zaujímať nejaký muž, tak si často ani samé neveríme... Je to smutné, ale takto to často býva.

Zas a znova sa budem opakovať, všetko je to v nás samých . Platí, že ako sa človek cíti, tak aj pôsobí na svoje okolie. Darmo má nejaká žena „ideálnu“ postavu, ale jednoducho si neverí a je sama. Už je čas na to, aby sme aj my prežívali tie pocity šťastia, na ktoré máme právo. Prirodzenosť je matkou úspechu. Darmo sa budeme do niečo nútiť, prípadne niekomu vnucovať, to nám nepomôže v žiadnom smere. Nikto nikomu lásku nemôže zaručiť, buď príde alebo nie...

streda, 3. apríla 2013

Jediná fotka spôsobila revolúciu !

 Dnes platí , že kto nie je na sociálnej sieti ako by ani nejestvoval . Ľudia tam o sebe prezrádzajú rôzne informácie a zdieľajú ich spoločne so svojimi priateľmi. Presne to isté urobila aj štokholmská študentka  Linda Maria Nilsson , keď dala na sociálnu sieť svoju fotku v bikinách .

Táto fotografia spôsobila revolúciu.

  



Poviete si , veď na tom nič nie je  ? Omyl! Toto dievča sa nehanbilo za to ako vyzerá , a aj napriek tomu že má veľkosť 44-46 tak sa nemala (podľa jej slov)  za čo hanbiť . Pokladá svoje telo za krásne , pretože sa páči sama seba . Veď na čo sa skrývať , nie sme predsa nijako choré ani nič podobné! Ubehol týždeň  a fotka má 70 000 like  ! Skonštatovala že ju táto reakcia šokovala , vraj jej mnohý ľudia píšu  a  obdivujú . Nájdu sa však aj takí , ktorí jej píšu nech si pozrie fotky dievčat   ktoré majú 50kg a podľa ich názoru sa má  za čo hanbiť. 

Vo mne to však vyvolalo obdiv. Veď pre čo by sa mala schovávať  či niečo podobné . Plne si uvedomuje  že je krásna a sebavedomá . Pokladá niekto zdravé sebavedomie za niečo zlé ? Žijeme asi v zlej spoločnosti . Ona vytŕčala z radu a nehanbila sa . Možno pre to ju niektorí zatracovali . Veď ako si dovolila uverejniť niečo , čo nespadá do“ všeobecného ideálu krásy ?!“ Uverejnila to práve kvôli tomu  že nespadá do tohto  zlého spoločenského ideálu . Chcela ukázať  že žiaden ideál ani nejestvuje , vytvorili si ho ľudia umelo  lebo ľudia potrebujú mať vždy nejaký idol. No nie vždy to je zdravé .

Mne príde choré keď v spoločnosti počujem ako sa medzi sebou rozprávajú super štíhle dievčatá , akú majú "slaninu" na bruchu . Vtedy sa len v duchu pousmejem : “čo by asi povedali tieto dievčatá,  keby mali moju "slaninu" a bruchu ? “ Myslím, že by skončili v blázinci, no ja zatiaľ žijem doma . Nepokladám to za žiadnu tragédiu. Iba pre to, že nemám super štíhle brucho predsa neznamená , že na dovolenke pri mori budem chodiť zahalená od hlavy po päty! 

Nehanbime sa ! Uvedomme si, že každá sme iná a každá sme krásna. Nech už vyzeráme akokoľvek! Pretože v prvom rade sa musí naše telo páčiť nám samým a až potom ho budú tak isto vnímať aj ľudia navôkol . Ja sa k nej tiež vrelo pripájam , predsa sa nemám za čo hanbiť . Všetko to je v našej hlave....
Síce to nie je taká fotografia , akú pridala Linda  , ale žiaľ inú nemôžem nájsť.